Založená roku Pána 1424

Obec Hiadeľ

O Hiadli

Obec Hiadeľ sa nachádza na južnom svahu Nízkych Tatier, 20 km na severovýchod od Banskej Bystrice. Naša obec je lokalizovaná pri hradskej v údolí potoka Vážna, medzi vrchovinnými plochami reliéfu, ktorý vystupuje od 438 m na juhu obce cez Hôrku 1005 m na severovýchod, Kochuľu 975 m, Holicu 1 425 m na východnej hranici až po kótu 1 670 m na severovýchod. Nadmorská výška obce je 490 m. Celková výmera chotára obce predstavuje 1510 ha. Úzky chotár našej obce siaha až po hrebeň Nízkych Tatier. Hiadeľ je svojou polohou pomerne izolovaná od okolitých obcí, s ktorými je spojená jedinou štátnou cestou z Lučatína. Do susednej obce Moštenica vedie z Hiadľa cesta. Cez Hiadeľské sedlo (1099 m) medzi Kozím chrbtom (1330 m) a Prašivou (1652 m) vedie z Hiadľa modro značkovaná lesná cesta do Korytnice. Údolie potoka Vážna (9,6 km) a Hiadeľské sedlo (1099 m) tvoria hranicu medzi západnou časťou Nízkych Tatier (Starohorské vrchy) a strednou – ďumbierskou časťou Nízkych Tatier.

                         

HISTÓRIA NÁŠHO „MENA“

           Obec vznikla začiatkom 2. polovice 14. storočia a patrila Ľupčianskemu panstvu. Prvá písomná správa o obci Hiadeľ sa datuje od roku 1424. Čo sa týka názvu obce, nachádzajú sa v jednotlivých dokumentoch z rôznych čias rôzne varianty: Hedel (1424), Hedewl, Hedellehota (1455), Hodlerdorf (1563), Hodlergrund (1622), Hiadeľ (1656), Hedlifalva (1656), Hiadeľ (1786). Od roku 1621, kedy Hiadeľ patril do matriky zvolenko – ľupčianskej, sa v matrike často uvádzalo namiesto Hiadeľ – Giadel.

 

 NAŠE HIADEĽSKÉ NÁREČIE

           Hiadeľské nárečie má jednak svoje špecifiká, ktoré sa výlučne viažu na našu obec, zároveň má mnoho spoločných čŕt s nárečím stredoslovenským. Charakteristické preň je napr. že namiesto „ť“ sa vyslovuje „c“ (košic, ocec, priacel, nosic, zvalic,...) alebo ako „č“, „š“, „ž“ (čečie, ščiri, ščiare,...). Ďalej hláska „ď“ je nahradzovaná hláskou „dz“ (gazdzina, dzen, dzevac,...). Hiadeľské nárečie vôbec nemäkčí (maso, vimano, vačší, gaty,...). Výslovnosť tvrdého „l“ sa často nahrádza hláskou „u“ (huava, uúka, puuh, piekua, kouáče, skaua, chuap,...). Ak sa hláska „d“ v texte nachádza pred „l“ , táto sa asimiluje s „l“ (seliak, polla, ....).

 

... A EŠTE NIEČO O NAŠEJ HISTÓRII

           Hiadeľ so svojím okolím sa významnou mierou zapísala do histórie Slovenského národného povstania. Hneď po vysadení prvých desantných skupín na Latiborskú hoľu v prvej polovici augusta 1944, pomáhali obyvatelia Hiadľa partizánom pri ich zásobovaní potravinami a pri vynášaní zbraní a streliva na Prašivú. Mnohí z našich občanov sa prihlásili k partizánskemu oddielu kpt. A.S Jegorova. Z nich Metod Bakoš, Pavol Balík ml., Jozef Daniš a Ján Tončík padli v bojoch v okolí Martina. Ostatní bojaschopní muži nastúpili do radov povstaleckej armády. V druhej polovici augusta 1944 kpt. A.S.Jegorov premiestnil z Jasenskej doliny a Bukovskej doliny svoj oddiel so štábom do blízkosti obce (Hiadeľskej doliny). Táto dolina mala výhodnejšie strategické položenie, pretože spájala Liptov cez Hiadeľské sedlo a Korytnicou s Pohroním. Bol tu tiež zriadený výcvikový tábor, v ktorom sa partizáni oboznamovali s taktikou parizánskeho boja a cvičili asa v streľbe z pechotných zbraní. V tábore bola zriadená i veľká ošetrovňa, ktorá neskôr bola rozšírená o lôžkovú časť, a tak vznikla poľná nemocnica.  Z partizánskych jednotiek, ktoré boli rozmiestnené v Hiadeľskej doline v okolí Kyslej až pod Hiadeľské sedlo, sa na základe rozhodnutia UŠPH v Kyjeve vytvorila 1.čs. partizánska  brigáda Stalin. Brigáda patrila k najväčším brigádam na Slovensku. Po vyhlásení SNP bol štáb mjr. A.S.Jegorova ako aj poľná nemocnica načas premiestnený do budovy Základnej školy Hiadeľ. Z úcty k padlým v SNP a na ich pamiatku boli v obci a v jej okolí postavené a odhalené viaceré pamätníky a pamätné tabule.

Obecný úrad Hiadeľ

Hiadeľ 68

HIADEĽ

97661

Telefón: 048 / 4191141

Fax: 048 / 4191141

E-mail: hiadel@hiadel.sk